RECENZIA | Julie KLASSEN Učiteľova dcéra

nedeľa 21. februára 2021

Romantický triler s prívlastkom druhá Jane Eyrová z regentského obdobia.

Emma Smallwoodová chce pomôcť svojmu otcovi, súkromnému učiteľovi, vyriešiť finančné ťažkosti, preto s ním odchádza do sídla baroneta Gilesa Westona a jeho štyroch synov. Pár dní po ich príchode sa začnú diať divné veci: kto je tou záhadnou osobou, ktorú Emma počuje hrať v noci na klavíri, hoci je hudobný salón prázdny? A kto sa vkráda do jej izby a necháva za sebou zvláštne odkazy? Baronetovi starší synovia, Phillip a Henry, zápasia s vlastnými problémami a tajomstvami. Knihomoľku Emmu si zo školských čias pamätajú obaja, ale jedného z nich začne teraz nečakane priťahovať… Keď sa situácia vyostrí, dokáže Emma prísť na to, ktorému z bratov dôverovať a ktorého podozrievať?

Autor: Julie Klassen
Vydavateľstvo: i527.net
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com


Román Julie Klassenovej Učiteľova dcéra je príjemným romantickým zážitkom obohateným o nejednu záhadu. Zátišie diela tvorí prekrásne prostredie anglického Cornwallu. Autorka doň jemne zasadila aj fakty o pašerákoch, nebezpečných útesoch a neskrotnej prírode a oceáne. Samozrejme, maejstátne sídlo malebného zámku nevynímajúc. Prostredie je pre čitateľa viac než atraktívne, dovolím si tvrdiť. Príbeh stojí na rodiacom sa vzťahu dvoch mladých ľudí, ale romantická zápletka nie je to, čo drží čitateľa v napätí až do samého konca. Kniha je zahltená nielen nežnou romancou, ale skrýva v sebe rodinné tajomstvá, vďaka ktorým je čítanie zaujímavé, pútavé a ohohatené o prvky thrilleru


Emma Smallwoodová je skromné, svedomité a nadpriemerne bystré dievča s prívlastkom učiteľova dcéra. Avšak aj po rokoch, každá spomienka na arogantného Henryho Westona, bývalého žiaka ich chlapčenskej akadémie, jej vyvoláva vrásky na čele. Na jeho žartíky, keď ešte dral ich školské lavice a posmešky, že je intelektuálka a stane sa z nej stará dievka, nejde len tak zabudnúť. Naproti tomu jeho mladší brat Phillip Weston k nej bol vždy pozorný a láskavý. Keď obdržia zo sídla Ebbington pozvanie učiť na zámku aj ich mladších nevlastných bratov, dvojčatá Juliana a Rowana, vypraví sa Emma s otcom z vnútrozemia na cornwallské pobrežie. Jej otec, pán Smallwood zmenu víta, vytrhne ho z depresie po smrti Emminej matky a zdá sa, že je myšlienkou vycestovať nadšený. Na zámku ich čaká jedno nelichotivé prekvapenie za druhým. Zdá sa, že panstvo na ich príchod pozabudlo, ale Lady Westonová ich ihneď vyvedie z omylu. Jej príkré slová na uvítanie sú horšie ako priame odmietnutie. Domov sa vracia aj mladší syn Phillip a ten, ako sa zdá, je z rodiny jediný nadšený Emminou prítomnosťou. Lizzie, zverenkyňa Lady Westonovej sa snaží nadviazať s Emmou priateľstvo, je ale úprimné? Jej prítomnosť na panstve je jedným veľkým otáznikom a záhadou. Zdá sa, že dievča má aj postranné romantické úmysly s jedným alebo aj s viacerými z bratov Westonovcov. Dvojčatá už ani nemôžu byť odlišnejšie, Julian je prchký a rozorvaný, Rowan skôr horlivý s dobrými úmyslami. Henry Weston sa však rokmi zmenil. Zmužnel, jeho slová aj vystupovanie sú rozvážnejšie, ale dá sa mu po tom všetkom veriť? Pravda je taká, že Henry na Emmu nikdy nezabudol a svoje vtedajšie správanie trpko oľutoval. Zápletku okoreňujú scény ako z gotického románu, podivné zvuky uprostred noci a tajomstvá....tajomstvá, ktoré zmenia viac než len jeden život.
O čom sa potajme zhovárajú za zavretými dverami. A kto hrá po nociach tak krásne na klavíri? Žeby nebohý duch prvej lady Westonovej?
Román Učiteľova dcéra odporúčam všetkým milovníkom historických románov. Okrem ľúbostnej zápletky dostanete ako na podnose aj tajomnú atmosféru sídla s jemnými prvkami gotiky, záhady, ktoré potrápia vašu myseľ a vytvoria dokonca dojem nadprirodzena. Očakávať môžete dejové zvraty, logické rozuzlenia aj epické finále. Postavy sú dokonalo-nedokonalé, ale vykreslené ako z 19. storočia a bravúrne spracované. Ak hľadáte knihu, ktorá vo vás niečo zanechá, Učiteľova dcéra je jedna z nich. Má krásne vystavané myšlienky o priateľstve a láske, viere aj oddanosti. 



Moje hodnotenie: ★★★★
 




2 komentáre

  1. Stále obdivujem ako dokážeš toho toľko prečítať. Mimochodom, kniha vyzerá zaujímavo, určite ju omrknem aj ja :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. iba po večeroch čítam, ale nechcem nosiť popolníky tak vždy medzi knihami mám pár dní pauzu...ale keď je knižka dobrá, ide to rýchlejšie :*

      Odstrániť